na Blog.cz

Už by sa patrilo po dlhom čase ozvať, myslím. V hlave mám chaos. Dlho som sem nepísala, asi preto, že som týždeň u seba mala Nemku z výmenného a potom sa mi už vôbec nechcelo aj keď odišla už pred týždňom.

Chcípnite ak sa vám to nepáči.-.-

Mám sa skvele. Je to tak pominuteľné. Ale mám sa úžasne. Teraz absolútne neriešim, že nemám napísané poznámky z dejepisu, neriešim, že neviem na zajtra absolútne nič, neriešim to. Mám sa jednoducho dokonale, som s ním.

Nie, že by som celý víkend zabila pri notebooku a na dátum 16.4. a lá pondelok bola naplánovaná trištvrteročná z matiky a ešte k tomu písomka z literatúry. Čerešničkou na torte bolo, že sa na facebooku ľudia začali dohadovať, či budeme písať aj z geografie. U mad?

Ja: "Idem písať článok."

Sofia: "Čo?"

Ja: "Že idem písať článok. Aký mám dať nadpis?"

Tak keď myslíš..

Písala som si chvíľku s Bertom, keď v tom mi napísal, že musí ísť s otcom k nám do mesta a tak by sme sa mohli stretnúť. Povedala som mame, že by som šla von so psom a Bertom a tak súhlasila. Povedal, že príde k nám domov o 13:00, možno až o 13:30. Ešte som nebola ani poriadne upravená, keď mi o 12:50 zazvonil mobil, že mu mám otvoriť. V panike som poslala k dverám moju mamu a rýchlo som si spravila nejaký cop.

Ako začať? Ako každý normálny človek som sa narodila. V mojom prípade to bolo pred 15 rokmi v januári. Narodila som sa v siedmom mesiaci, bola som malinkatá a vážila som 1,70kg. A bolo to vo štvrtok.

To, že som malá, mi ostalo doteraz. Z histórie môžem povedať možno toľko, že som ako väčšina detí chodila do škôlky, štyri roky na základnú a už piaty rok chodím na osemročné gymnázium.

Prvú hodinu sme nemali. Mala to byť angličtina. Takže sme doklusali až na druhú. V triede ma čakal spolužiak ovalený kvetmi, ktoré ráno kúpil - rozdávali sme ich totiž v mene celej triedy učiteľom. Pred hodinou literatúry som sa rozhodla ísť dať kvety práve učiteľke chémie a učiteľke biológie - keďže, hádajte čo - Bert má triedu práve na chodbe vedľa ich kabinetu. Samozrejme, že som Berta uvidela a usmievali sme sa na seba. Obaja sme dobre vedeli, že nie som na tej chodbe náhodou. Učiteľky tam neboli.